Kövesdi Bella - herečka
Narodila sa v Jasove v roku 1871. Svoju hereckú kariéru začala v apríli roku 1894. Jej prvým riaditeľom bol Ján Komjáthy.

Nyerges Szilárd - básnik
Narodil sa niekedy po roku 1880, vyučil sa za krajčíra a začiatkom 20. storočia sa vysťahoval do USA, kde mu v Clevelande vyšla básnická zbierka "Nyerges Szilárd költeményei". V básniach sa nostalgicky vracia aj k rodisku. Zomrel v 60.-tych rokoch 20. storočia v USA.

Fedák Mihály
Narodil sa v Jasove v roku 1749, bol príslušníkom cisárskeho vojska a vyznamenal sa počas napoleonských vojen, keď sa zaslúžil o záchranu života princa Karola, ktorý sa mu poďakoval vlastnoručným diplomom a dostal rád Márie Terézie. Bol v zajatí a po výmene zajatcov sa vrátil do vlasti a stal sa veliteľom Gyulafehérváru, kde aj zomrel 7.6.1804.

Roják Dezsö - publicista, politický pracovník
Narodil sa v Jasove 16.10.1903. Pracoval ako robotník v Jasove, Košiciach, Paríži a Prahe. V 30.-tych rokoch 20. storočia pracoval ako vedúci obchodu robotníckeho potravinárskeho družstva Jednota. Po návrate z internácie sa od roku 1945 aktívne zapájal do činnosti  Komunistickej strany. Po roku 1953 sa stal riaditeľom Ústavu dejín KSS v Bratislave až do odchodu do dôchodku v roku 1963. Zomrel v Bratislave 22.8.1980. Z jeho publikácií sú známe: Padli za slobodu, Bojový odkaz roku 1919, Účasť maďarských robotníkov v Slovenskom národnom povstaní.

Gedeon László

Narodil sa v Jasove 18.3.1769. Pôsobil ako notár v Pešti, neskôr ako učiteľ v Rožňave a vo Veľkom Varadíne. Pre svoje zásluhy pri výchove mladej generácie bol povýšený do šľachtického stavu. Tlačou vyšli jeho tri práce. Mnohé zostali v rukopise. Zomrel 2.7.1863.

Goóts Mihály
Narodil sa v Jasove 12.2.1880. Vyučoval v Košiciach a v roku 1917 sa usadil v Szolnoku, kde sa stal riaditeľom chlapčenskej vyššej odbornej školy.

Zdroj: Kolivoško, Š.: Jasov - Kapitoly z dejín, OcÚ v Jasove, 2004, ISBN 80-969163-6-X

Gustáv Faller (1816–1881)
Keď zomrel Gustáv Faller, významný odborník svojej doby, tak o ňom vtedy takto písali v jednom odbornom časopise: „Uhorské  baníctvo, bojujúce o svoje prežitie, znovu prišlo o jeden z pilierov. Smrť uchmatla vynikajúceho bojovníka, ktorý jednak ako praktizujúci baník, jednak ako banícky spisovateľ, ale predovšetkým ako najpovolanejší apoštol banskej vedy: ako akademický profesor, získal pre seba trvalé a nevädnúce zásluhy.” (Farbaky I., 1881. str. 22–23)

Životná púť vynikajúceho banského inžiniera a profesora baníckej akadémie v Banskej Štiavnici  je úzko spätá s Horným Uhorskom. Narodil sa 2. marca 1816 v Gelnici. Študoval baníctvo, lesníctvo a hutníctvo na akadémii v  Banskej Štiavnici v rokoch 1836 – 1840. Nejaký  čas bol poslucháčom prednášok z geológie u Viliama Haidingera vo Viedni. V rokoch 1843 – 1846 bol asistentom na katedre baníctva – banského merania – banského strojníctva, v rokoch 1850 – 1851 je zastupujúci profesor a napokon sa stal profesorom resp. vedúcim školy v rokoch 1855 – 1870.

Pôsobil aj ako banský úradník a po odchode do dôchodku sa stal správcom majetku a poradcom jasovského opátstva vo veciach baníctva a lesníctva. „Odišiel z tohto sveta v tichej utiahnutosti” 20. januára 1881. Pochovaný je na jasovskom obecnom cintoríne.

Vari aké zásluhy urobili nesmrtelným meno Gustáva Fallera? Medzi iným to bola jeho vysoko  rozvinutá činnosť  na poli profesorského pôsobenia. Je zakladateľom preslávenej profesorskej dynastie  Banskej  Štiavnice. Učeným profesorom hutníctva tu bol aj jeho syn Karol.

Štefan Farbaky, bývalý riaditeľ banskej akadémie píše o milom profesorovi Gustávovi Fallerovi takto: ... „ pomáhal šíriť dobré meno Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici od zasnežených štítov pohorí Nórska po kapskú oblasť a od európskej civilizácii holdujúcemu Japonsku až po na rudu bohaté štíty Sierry Nevady”... (Farbaky I., 1881. str. 22).

Vysokovzdelaný a jazykov znalý profesor „si zaslúžil v plnej miere mimoriadne lipnutie svojich študentov a ich lásku, svojou zdvorilou povahou a práve tak zaujímavými ako aj vynikajúcimi prednáškami a v neposlednom rade svojou obrovskou zbehlosťou v rôznych odvetviach baníctva, ktorou sa osvedčil pri každej príležitosti.” (Farbaky I., 1881. str.23) Aj Csath Béla zdôrazňuje „výnimočné udalosti Fallerovho života sa viažu k profesorskému pôsobeniu”. (Csath B., 1992. 130. l.)

Fallerova odborná publikačná činnosť má tiež medzinárodný význam. Z jeho v odbore známejších diel môžeme spomenúť Der schemnitzer Metall-bergbau... (Schemnitz, 1865) a Beschreibung einiger wichtigerer metall-bergbaue der comitate Zips, Gömör und Abauj (Schemnitz, 1868), v ktorých predstavuje rudné bane okolia Banskej Štiavnice, Spiša, Gemera a Abaujskej stolice. Bol redaktorom periodicky vydávaných štyroch ročeniek troch banských inštitúcií  monarchie (Banská Štiavnica, Leoben, Příbram) s názvom Berg und  Hütten-männisches Jahrbuch.

Faller sa venoval aj historickému bádaniu. Bol prvý dôkladný bádateľ priebehu vzdelávania bansko-hutníckych odborníkov na území Uhorska. Výsledok jeho práce bol vydaný ako samostatná publikácia v roku 1871 v Banskej Štiavnici pod názvom A selmeczi M.Kir. Bányász- és Erdészakadémia évszázados fennállásának emlékkönyve (Pamätná kniha, vydaná z príležitosti storočnice maďarskej kráľovskej Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici).

Gustáv Faller získal uznanie pre svoju krajinu aj ako odborník z praxe. Uskutočnil vo Viedenskom baníckom múzeu pozorovania s cieľom podrobnejšieho výskumu v geológii a mineralógii. V roku 1840 bol banícky praktikant v Chorvátsku. Dvorná kancellária ho v roku 1843 vyslala na skúmanie významnejších domácich i zahraničných banských diel a osád.

V roku 1852 pracoval ako inžinier v tirolskom banskom a soľnom podniku. Prirodzene, najlepšie poznal štôlne z okolia Banskej Štiavnice. Z dĺžky približne „40 zmepisných míľ banských otvorov, tunelov a štôlní bolo možno jeden – dva, ktoré by neprechodil”. (Farbaky I., 1881. str. 23). K jeho menu sa viaže prvý odborný výskum geologických a banských pomerov v hnedouhoľnej panve pri Dorogu (Zsámboki L., 1983. str. 147). Meno Gustáva Fallera si pripomínajú aj v banskom mestečku severohontianskej oblasti. Jeho meno figuruje vo vydaní o významných osobnostiach Banskej Štiavnice (Herčko, I. 1995, str. 60).

Patrí sa teda aj nám spomenúť si na nášho významného predchodcu, i keď len malú časť na sklonku svojho života trávil v Jasove, ktorého zem sa stala miestom jeho posledného odpočinku.                     

Preložené z: Csáky Károly: Híres Selmecbányai tanárok, 2003 in
http://mek.niif.hu/01800/01841/01841.pdf

Prof. Ing. Frankovics Boldizsár, DrSc. dr.h.c. 
Narodil sa v Jasove, kde ukončil aj základné vzdelanie. Po stredoškolských štúdiách od roku 1938 na premonštrátskom gymnáziu v Košiciach, a po skončení vojny končiac maturitou na Fráter György Gymnáziu v Miškovci a získaní maturity na slovenskom gymnáziu v Rožňave, nastúpil v roku 1948 na elektortechnickú fakultu Technickej univerzity v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku 1953.

Pracoval ako výskumný pracovník, asistent na strojníckej fakulte Technickej univerzity, stal sa profesorom Lyonskej univerzity Clauda Bernarda vo Francúzsku a od roku 1992 je univerzitným profesorom.

V súčasnosti (2005) je zástupcom riaditeľa v Ústave Informatiky SAV.

Je členom viacerých vedeckých inštitúcií  a v rokoch 1991 - 95 bol podpredsedom SAV.
Zameriava sa na problematiku umelej inteligencie a jej využitia v modelovaní technických postupov a v ich riadení.

UPDATE k r. 2008: Prof. Baltazár Frankovič zomrel v Bratislave v roku 2008. Smútiaci sa s ním rozlúčili v Bratislavskom krematóriu 12.8.2008. Na vlastnú žiadosť boli jeho telesné pozostatky prevezené do rodnej obce, kde sa s ním rodina, priatelia a obec rozlúčili na obecnom cintoríne 20.septembra 2008.

Na oficiálnej webstránke obce bol 19.9.2008 uverejnený takýto oznam: Vážení občania,oznamujeme vám, že dňa 20. septembra 2008 sa uskutoční o 14:00 hodine na obecnom cintoríne obrad uloženia telesných pozostatkov pána profesora Baltazára Frankovicsa,významného rodáka našej obce.Venujme mu tichú spomienku s účasťou a  náležitou úctou. Jeho lokálpatriotizmus potvrdzuje aj skutočnosť, že si želal, aby posledný odpočinok mal v rodnej zemi. Česť jeho pamiatke!

Zo spomienok na mladosť:
Pochádza z rodiny remeselníka - čižmára v Jasove. S láskou spomína na rodnú obec, priateľov i rodinu a pokiaľ to je možné, pravidelne ich navštevuje. Zo spomienok na študijné roky si pripomína hlavne obdobie druhej svetovej vojny, ktoré spôsobilo, že bol presunutý do Nemecka a prežil bombardovanie Drážďan. Po návrate maturoval v Maďarsku - pre zaostanie v štúdiách zapríčinené vojnovými rokmi končil dva ročníky za jeden školský rok. V snahe nastúpiť na slovenskú vysokú školu, slovenskú maturitu získava v Rožňave. Zaujímavosťou v spomienkach je využitie jazykových znalostí na prípravu študentov pre učiteľské povolanie v povojnových rokoch, kde sa zúčastnil ako prednášateľ v maďarčine na kurzoch pripravujúcich učiteľov maďarských škôl.

Zaujímal sa aj o šport, čo sa prejavilo v účasti na súťažiach v šerme za školu, hral v basketbalovom mužstve v divízii a ako hráč vo futbale hral druhú ligu.
Zo spomienok na kariérny rast:
V rámci zavádzania tepelného výskumu riešil úlohu vo Východoslovenských energetických závodoch a vzápätí sa stal asistentom na Technickej univerzite v Košiciach. Po zániku fakulty energetiky si vyberá ďalšie smerovanie - automatizáciu, s ktorou sa presadil v Slovenskej akadémii vied, kde v roku 1966 bol jedným zo zakladateľov Ústavu kybernetiky SAV, ktorého riaditeľom  je od roku 1990. V roku 1992 získal titul univerzitného profesora. Z problematiky, na ktorú sa zameral, uverejnil 6 monografií, 12 monografických statí a približne 215 vedeckých článkov.

Tajomstvo úspechu výskumných projektov vidí vo "vytvorení vyhovujúceho tímu, ktorý pozostáva z takých jedincov, s ktorými sa oplatí spolupracovať".

Zdroj:Selye örökében - Szlovákiai magyar tudósok válogatott portréi, Selye János Kollégium, Komárom, 2005

Profesor  Doc. Štefan Kováč, CSc. (16.8.194430.6.2017 v Nitre, ostatky uložené v urnovom mieste smútku)

Narodil sa rodičom František Kováč (16.7.1911-27.12.1972) a Mária, rod. Császárová (14.5.1917-10.5.1966), obaja pochovaní na jasovskom cintoríne.

Detstvo so starším bratom Jurajom prežil v časti obce zvanej Majer, kde zažil rôzne šibalstvá, ale bol veľmi úctivý, pracovitý, citovo disciplinovaný. Povahu mal skromnú a vnímavo chápal vývoj a progres vo svete.

Profesor Doc. Štefan Kováč, CSc. bol silný lokálpatriot. Vždy sa zastavil v Jasove a tešil sa z jeho prosperovania.

Strednú školu navštevoval v Michalovciach a po maturite vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Po jej skončení stále pracoval v oblasti živočíšnej výroby, kde sa zaslúžil o aplikáciu poznatkov v roľníckych družstvách nie len doma, ale aj v zahraničí - v okolitých štátoch.

Profesor Doc. Štefan Kováč, CSc. sa oženil s Mgr. Máriou Kováčovou a narodili sa im dve dcéry : MUDr. Adriána Smorádková a Katarína Volná a veľmi sa tešil zo svojich vnúčat : Kristínka, Ninka, Tomáško a Karolko.

Jeho celoživotnú prácu v roku 2000 ocenil prezident Rudolf Schuster, ktorý mu udelil titul profesora, čo mu dodalo silu a chuť do ďalšej práce a pomoci tomuto regiónu, čo si určite pripomenú poľnohospodárski pracovníci z toho obdobia.

Zdroj : Ing. Milan Kočan

Bernáth, László Miksa
Narodil sa v Jasove 6.1.1764. Vstúpil do premonštrátskeho rádu, pôsobil ako kňaz a učiteľ filozofie v Bratislave (riaditeľ inštitúcie na výchovu kňazov), v Turni, Váci (HU), Vyšnom Medzeve. V roku 1816 bol zvolený za prepošta v Jasove. Zomrel v Košiciach  8.2.1829. Preložil do maďarčiny tzv. Langov katechizmus (Vácz, 1800). V rukopise ostalo dielo Magyar Theologia a tiež kázne v slovenčine, maďarčine a latinčine.

Csoltkó Fülöp, doktor teológie
narodil sa v Jasove v roku 1801. Príslušník premonštrátskeho rádu, pôsobil ako učiteľ v Košiciach, Rožňave a Jasove, kde pôsobil aj ako kňaz a zomrel v roku 1848. Bol publikačne činný, jedna jeho práca sa zachovala v rukopise.

Fedák Ferencz Orbán
Pochádza z Jasova, pôsobil ako učiteľ v Rožňave, Košiciach a Prešove.V roku 1857 bol hospodárskym riaditeľom a správcom kláštora a archivárom prepošstva v Jasove. Vydal tri oslavné spisy na svetských a cirkevných hodnostárov a je autorom modlitebnej knižky pre mládež (Imád az Istent).

Halmos Béla Ákos (do roku 1893 Harajovits)
Narodil sa v Jasove 27.7.1870. Vtúpil do rádu benediktínov, ktorý neskôr opustil. Pôsobil ako kňaz a neskôr ako gymnaziálny profesor v mestách Győr a Kőszeg. Publikoval práce z oblasti histórie.

Mester Károly
Narodil sa v Jasove 10.2.1872. Pôsobil ako kňaz, publikoval v regionálnej tlači a v roku 1899 vydal súbor noviel pod názvom "Apró novellák". Zomrel v Székesfehérvári 11.4.1962.

Tóth Lőrincz Ferencz
Narodil sa 1.1.1848 v Jasove. Do premonštrátskeho rádu vstúpil v roku 1868. Vyučoval v Košiciach a Rožňave, kde sa stal riaditeľom vyššieho gymnázia. Od roku 1896 zanechal pedagogickú dráhu a presťahoval sa do Kapušian, kde zomrel 6.11.1911. V miestach svojho pôsobenia sa zapájal do činnosti kultúrnych spolkov a publikoval o dejinách Abova a Gemera.

Tóth István
Narodil sa v Jasovskom Podzámku 25.12.1801.Členom premonštrátskeho rádu sa stal v roku 1820. Vyučoval na Gymnáziu v Rožňave, zomrel v Jasove 18.3.1856.

Titius Pius Vendel
narodil sa v Jasove 23.10.1801. V roku 1828 bol vysvetený za kňaza, pôsobil ako učiteľ v Levoči a v Sedmohradsku, neskôr ako vojenský kňaz v Galícii, Normandii a na Jadranskom pobreží, kde sa venoval zberu a štúdiu mušlí, morských slimákov, rias a a koralov. Táto činnosť ho preslávila v prírodovedeckej obci a stal sa vyhľadávaným odborníkom v európskom meradle. Svoje zbierky venoval rôznym školským a vedeckým inštitúciám.Objavil 64 takých morských rias, ktoré neboli v odbornej literatúre popísané a pomenované, čo však nepublikoval v odbornej literatúre, a tak mu neboli pripísané. Bol ocenený viacerými domácimi a zahraničnými vyznamenaniami a bol členom niekoľkých zahraničných akadémií. Zomrel v Taliansku (Pirano) 20.12.1884.