Okolie Jasova je príťažlivé okrem letnej turistiky v krásnej prírode aj možnosťou využívať terén okolitých pohorí, kde sa dá využívať počas zimnej turistiky aj pohyb na bežkách, ale aj zjazdovky. Milovníci zimného pobytu tu nájdu malebné miesta, ktoré si aj pre lyžiarsku vybavenosť, ale aj pre krajinárske hodnoty zaslúžia záujem športuchtivej verejnosti. Dovoľte stručne priblížiť lokality blízke k Jasovu, kde nájdete ponuku športového vyžitia. Aktuálne snehové správy nájdete tu.

Košice - Kavečany
Na okraji Košíc, v mestskej časti Kavečany, je športový areál vybavený vlekmi a traťami, kde sa dá dosýta zašportovať. Je tu viacero vlekov, upravené lyžiarske trate, lyžiarsky servis a ďalšie služby.

Predná Holica - Jahodná
Pekné zjazdovky vedú z vrcholu Predná Holica, pričom na lúkach pod hlavným hrebeňom sú scenericky veľmi pekné terény. Lyžiarske terény Predná Holica i Jahodná sú sprístupnené lyžiarskymi vlekmi. Ba v tesnom okolí chaty na Jahodnej sú dobré cvičné terény na lúkach spadajúcich zo svahov hlavného hrebeňa. Lákavé sú aj vychádzky a  túry na lyžiach po okolí.

Kojšova hoľa - Zlatá Idka
Terén na Kojšovej holi s východiskom zo Zlatej Idky je vhodný pre náročnejšie lyžovanie a turistiku na lyžiach. Kojšova hoľa s výškou 1246 m n.m. s hôľnatým vrcholom je dominantou východnej časti Slovenského rudohoria - Volovských vrchov. Vďaka nadmorskej výške, členistosti terénu a priaznivým snehovým pomerom má ideálne predpoklady  pre zimnú rekreáciu a športové vyžitie. Sú tu aj vhodné terény pre hrebeňovú túru na lyžiach. V Zlatej Idke ako východzom bode na Kojšovu hoľu je viacero lyžiarskych vlekov, sedačková lanovka a ďalšie služby. Za jasného počasia je krásny výhľad na Tatry.

Východoslovenská obec Nižná Myšla predstavuje jedno z najbohatších archeologických nálezísk na Slovensku zaznamenávajúce praveké osídlenie

 okolia Košíc.

Prístup z Jasova:  Jasov -  cez Košice - sídlisko Nad Jazerom - mestská časť Košice - Krásna n/H - Nižná Myšľa  (smer Bohdanovce).

Turisticky jedným z najvyhľadávanejších cieľov okolia Košíc sú nesporne Herľany. V bývalých kúpeľoch vyviera zo zeme slávny Herliansky gejzír. Nachádza sa v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany - Rankovce. Gejzír samovoľne strieka do výšky 15 až 20 metrov, s periódou 32 - 34 hodín.Erupcia trvá približne 25 minút. Je aktívny nepretržite vyše 120 rokov. Bol aktivovaný umelo, vrtom hlbokým 404,5 metra. Od iných gejzírov sa líši nízkou teplotou vody. Priemerná výdatnosť je 25 - 30 litrov vody za sekundu. Pri striekaní je mineralizovanou vodou vynášaný ílovitý sediment, ktorý obsahuje viaceré minerály.

Gejzír je európskym unikátom a je vyhlásený za chránený prírodný výtvor. V súčasnosti postupne stráca na sile a čas medzi erupciami sa predlžuje.

Prístup je na trase: Jasov - Košice - Bačkovík - Herľany -  smer Vranov nad Topľou.

Obec Jasov sa nachádza v oblasti, ktorá bola epidémiami a tatárskym vpádom v počte obyvateľov zdecimovaná, a tak pôvodné slovanské obyvateľstvo bolo doplnené príslušníkmi iných národov a národností. Na malom priestore sa tak v tesnej blízkosti stretávame s dedinkami s prevahou slovenského, nemeckého i maďarského obyvateľstva. Nie je zriedkavosťou, že sa v rodinách traduje pôvod rodiny z územia Čiech či Poľska. Svedčia o tom aj zachovalé priezviská, evidentne pochádzajúce z týchto krajín.

V okolí Jasova, ktoré podľa dobových listín bolo dedinkou s prevahou obyvateľov maďarskej národnosti, nachádza sa  aj mestečko Medzev obývané pôvodom nemeckým obyvateľstvom - "mantáci". V tesnej blízkosti Jasova sú aj dedinky, kde sa zachovalo pôvodné slovenské obyvateľstvo: Poproč, Rudník, Nováčany.

V týchto obciach sa zachoval  až do súčasnosti kalendárny  a rodinný obradový folklór - pracovné a obradové piesne viažuce sa k významným udalostiam a dňom roka - napr. svadobné piesne, pohrebné vykladania, pracovné piesne, dramatické prejavy - koledy s betlehemom a i. Ľudové piesne a tance odrážajú spôsob života dediny, jej rázovitosť  i mentalitu. Dodnes obyvatelia obce zachovávajú zvyky svojich predkov a tradičné kroje sú oblečením staršej generácie ešte aj v súčasnosti.

Prístup z Jasova:

• Jasov - (smer Košice) ešte v obci  prudká odbočka do ľava na Poproč
• Jasov - (smer Košice) - Rudník - za lesom odbočka do ľava Nováčany

Hrad Krásna Hôrka sa nachádza na trase Jasov - Moldava nad Bodvou - Krásna Hôrka - Rožňava za horským prechodom Soroška, z ktorého temena je krásny výhľad na majestátny hrad. Hrad Krásna Hôrka a celý jeho areál sa zachoval v pôvodnom stave, vrátane súkromných múzeí, ktoré budovali jeho niekdajší majitelia - Andrássyovci. V roku 1961 bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Kaštieľ Betliar – pôvodne poľovnícky zámok, neskôr reprezentačné šľachtické sídlo, tiež bol do roku 1945 vo vlastníctve Andrássyovcov. Vznikol v 15. storočí, neskôr ho dobudovávali a prestavovali až do dnešnej podoby. Nachádza sa 10 km severne od okresného mesta Rožňava, smerom na Dobšinú.

Prístup z Jasova je trasou: Jasov - Moldava nad Bodvou - Krásnohorské Podhradie - Krásna Hôrka (hrad) - v Rožňave (smer Dobšiná) - Betliar.

Aktualizované 20.2.2014: Hrad Krásna Hôrka je t.č. neprístupný kvôli rozsiahlym opravám po požiari

Súbežne so Zádielskou tieňavou prebieha Hájska dolina s malebnou dedinkou Háj - ohraničená pohorím Miglinc a Hájskym vrchom. Z obce je možnosť  náročnejších peších túr na Zádielsku planinu, prípadne Turniansky hrad. V Hájskej doline sú pekné vodopády a atrakciou je aj 10 metrov vysoký laminátový anjel, ktorého zanechala americká filmová spoločnosť po nakrúcaní filmu "Za nepriateľskou líniou" s Genom Hackmanom (2000).  K nahliadnutiu je na miestnom cintoríne pod Anjelskou cestou,  ktorá vedie na Miglinc.

Na konci Hájskej doliny pod Jelením vrchom, pri prameni Hájskeho potoka,  sa nachádza v 15.-16. storočí Valachmi osídlená obec Hačava. V obci sa zachovala pôvodná ľudová architektúra - drevenice a skanzen, ako aj barokovo-klasicistický kostol. Okolie Hačavy ponúka množstrvo príležitostí na pešie túry - napr. Náučný chodník "Horné lúky", ktorý je náročnejší na výstup z obce do sedla krížna Poľana, ale potom pokračuje mierne zvlnenou krajinou, s napojením na Náučný chodník Zádielska tiesňava.

Prístup z Jasova: Jasov - Moldava nad Bodvou - Turňa nad Bodvou (výpadovka - odbočka do prava pri autobus. zastávke) - Háj - Hačava

Prvýkrát sa Zlatá Idka spomína v roku 1349 ako obec, ktorej bolo udelené banské právo. V potoku Ida sa ryžovalo zlato. Ťažba zlata slúžila na razenie mincí. Baníctvo sa na území zanechalo v roku 1939. Do obce vedie cesta III. triedy, ktorá v obci končí a ďalej už nepokračuje. Obec sa rozprestiera v malebnom prostredí, lákavom pre chalupárov, ktorých je tu takmer toľko ako pôvodných 344 obyvateľov. Prídu si na svoje aj turisti obľubujúci vysokohorskú turistiku, keďže obec je východiskovým bodom pre výstup na Kojšovu hoľu, stredisko zimných športov ale i pekných celoročných výletov. V obci je možné ubytovanie. V dôsledku toho sa lokalita stala významným prímestským rekreačným strediskom, navštevovaným pernamentne počas celého roka.

Obec Turňa nad Bodvou  leží v západnej časti Košickej kotliny v doline lemovanej zo severu planinou Národnej prírodnej rezervácie  Slovenského krasu, tvorenou druhohornými  vápencami. V severozápadnej časti obce sú dva veľké rybníky.  Významná je Národná prírodná rezervácia Turniansky hradný vrch na ploche 13,78 ha, s krasovitým reliéfom a vzácnou teplomilnou flórou a faunou. Zvlášť pozoruhodný je výskyt vzácneho endemitu rumenica turnianska (Onosma turnensis). Je jediným náleziskom zbehovca Laxmannovho (Ajuga Laxmannii), vzácne sú aj iné druhy vegetácie (žltuška smradľavá, kavyľ a kostrava), z drevín sú to jaseň mannový (Fraxinus ornus) a dub plstnatý (Quercus pubescens). Zo živočíchov sa tu vyskytuje užovka hladká (Coronella austrica) a teplomilné slimáky.

O stavbe Turnianskeho hradu a vzniku Turnianskej župy presné údaje nie sú. Podľa listinného dôkazu v roku 1243 Béla IV. ju daroval bratom Bebekovcom. Tatárske vojská Turňu úplne spustošili, vypálili. Obyvatelia aj kráľ Béla IV. sa len po odchode Tatárov mohli vrátiť domov. Pred Tatármi kráľ utekal cez Turňu do Zádielskej doliny, kde v jaskyniach vyhľadával svoje útočište. Dôkaz o tom je v kronikách a známych legendách, či miestnych pomenovaniach ako napr. Királykút (Kráľovská studňa), Királybarlang (Kráľovská jaskyňa), Király asztala (Kráľovský stôl). Z vďačnosti za pomoc pri úteku kráľ všetky rodiny Turne a Hrhova povýšil do zemianskeho stavu. Roku 1255 sa zdržiaval v Turnianskom hrade, kde ho navštívil jasovský prepošt Albert a žiadal ho, aby obnovil výsadné a darovacie listiny, zničené počas tatárskeho nájazdu. Kráľ jeho žiadosti vyhovel. Roku 1707 hrad bol už neobývateľný. V revolučnom roku 1848 boli v zachovalých miestnostiach hradu ubytovaní domobranci. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy. Od toho času hrad chátral. Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj zvyšok stojacich múrov, keď z hradu ostreľovali cestu vedúcu do Košíc. 

K historickým, čiastočne zachovalým budovám obce patrí kaštieľ postavený v 17. storočí a bývalý župný dom z roku 1820. Pozoruhodný rímskokatolícky  gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený na základoch staršieho kostola z 11. storočia. V jeho presbytériu je gotický kamenný epitaf Tornayovcov z roku 1406 a na južnej stene je klasicistický epitaf Jozefa Keglevicha z roku 1792.

Výstup na hradný vrch je stredne náročná pešia túra, ovšem vzhľadom na zlý stav múrov je nebezpečné sa k nim priblížiť. Z hradného vrchu je však krásny výhľad do celej doliny a na planinu okolo.

Prístup od Jasova: Jasov -  Moldavu nad Bodvou smerom na Rožňavu - Drienovec - Turňa nad Bodvou - výstup na Turniansky hradný vrch

Obec Bukovec sa v písomných dokumentoch prvýkrát spomína v roku 1347. V súčasnosti je to dedina so 750 obyvateľmi v regióne Rudohorie. Nachádza sa pri Košiciach, s možnosťou prístupu od Jasova cez Malú Idu  (cca 22 km) alebo cez Košice - mestskú časť Košice - Myslava (4 km). Cez obec preteká riečka Ida, ktorá pramení pod Bielym kameňom (1 134,5 m) v blízkosti Kojšovskej hole. Na území obce sa nachádzajú vodné nádrže, z ktorých jedna slúži ako zásobáreň pitnej vody pre Košice (verejnosti neprístupná), ale ďalšia je významnou rekreačnou  oblasťou pre okolie.

Prístup z Jasova:

• Jasov - Rudník - v obci Malá Ida odbočka do ľava: Bukovec
• Jasov - Košice - mestská časť Košice - Myslava - Bukovec

Kúpele sa nachádzajú na juhovýchode Slovenska, na hranici Spišského Rudohoria a Slovenského krasu.

Kúpele Štós ležia v prostredí zmiešaného lesa s prevahou jedlí a smrekov. Prírodným liečivým faktorom Štósu je na juh otvorená poloha v dostatočnej nadmorskej výške (650 m.n.m), v bezprostrednom okolí s bohatstvom ihličnatých lesov a s podhorskou klímou – podľa švajčiarskej klasifikácie so stupňom klasifikácie 1, vhodná pre klimatickú liečbu. Klíma vyniká neobyčajnou čistotou vzduchu nasýteného ozónom a vôňou živíc.

Prírodné prostredie kúpeľov tvorí lesopark, ktorého súčasťou je vyše 200 druhov vzácnych drevín a kvetov, architektonicky dotvorený potôčikom s kaskádami a fontánou. Zmiešaný les a teplotné inverzie, spolu s ostatnými činiteľmi vytvárajú veľmi dobré podmienky na liečbu akútnych i chronických ochorení dýchacích ciest, ochorení pľúc a prieduškovej astmy. Súčasťou kúpeľnej liečby je poskytovanie moderného dietologického stravovania. Kúpele poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť, klimatickú liečbu, vodoliečebné procedúry, masáže, fínsku saunu, elektroliečbu, inhalácie a kompletnú rehabilitáciu, so zameraním na dýchací a pohybový systém, a to pre dospelých aj detských pacientov.

Devízou Kúpeľov Štós je poskytovanie speleoterapie, čo je unikátna liečba horných dýchacích ciest poskytovaná v blízkej Jasovskej jaskyni. Kúpele majú v tejto liečbe dlhodobú tradíciu s veľmi dobrými liečebnými výsledkami.

Prírodné prostredie kúpeľov je príjemnou prechádzkovou zónou aj pre turistov, ktorí uvítajú pokoj, ticho a zdravý čistý vzduch.

Prístup z Jasova: Jasov - Medzev - Štós - Štós kúpele

Mesto Medzev sa nachádza v doline horného toku rieky Bodvy, v doline spájajúcej Jasov a Štós, ktorá tvorí severovýchodnú hranicu Slovenského

Atrakciou bežne neprístupnej Krásnohorskej jaskyne (Buzgó) je možnosť navštíviť ju prostredníctvom skúsených jaskyniarskych sprievodcov, pričom návštevníci obdržia pri prehliadke kompletnú jaskyniarsku výstroj a trasa v dĺžke 450  metrov je priechodná pomocou drevených lavičiek, železných rebríkov a lanových traverzov.

Ide o nevšedný zážitok, ktorý môžu získať návštevníci bez jaskyniarskej prípravy za prísneho dodržiavania bezpečnostných pokynov sprievodcov, pričom deti musia byť v sprievode dospelých – rodičov.

Vstupy do jaskyne sú v sezóne jún – september o 9:00, 11:30 a 14:00, pričom sa odporúča dohodnúť vstup dopredu  (možnosť vstupu aj mimo sezóny).

Prístup z Jasova: Jasov - Moldava nad Bodvou - Hrhov - za Soroškou Lipovník (odbočka doľava) - Krásnohorská Dlhá lúka (areál penziónu Jozefína) - (Krásnohorská jaskyňa)

Národná prírodná rezervácia (NPR) Zádielska tiesňava od roku 1954 (Inak: Zádielska dolina) má dĺžku 8 km, jej skalnatá roklinová časť cca 3 km. Na niektorých miestach je jej šírka len 10 m, pričom okolité strmé svahy sa týčia do výšky 400 m. Má rozlohu 214,73 ha a nachádza sa v katastrálnom území Bôrky a Hája. Leží severne od obce Zádiel. Zaberá tiesňavu potoka Blatnica spolu s priľahlou častou doliny, ktorej strmé stráne pokrývajú aj rastliny v týchto klimatických podmienkach netypické, napr.  plamienok alpínsky, astra horská lysá, jazyk jelení, tis obyčajný, ale aj hadomor rakúsky, hadomor purpurový, kozinec  mechúrikatý belavý, včeľník rakúsky a i. Zo živočíchov tu nachádzame endemické chrobáky Duvalius bokori a Othiorhynchus roubali, z mäkkýšov zas zebrovku stepnú i Alopiu clathrat doplnené pestrým zložením hmyzu a motýľov, ako aj jašteríc a plazov.

Charakteristikou panorámy Zádielskej tiesňavy je 105 metrov vysoká skalná veža nazývaná Cukrová homoľa.

V doline je aj Náučný chodník v dĺžke, ktorá sa zvládne za necelé tri hodiny  v mierne náročnom teréne.

Mimoriadnou udalosťou v tejto lokalite bolo rekordné lanové premostenie Zádielskej tiesňavy - "Veľký zádielsky traverz", ktorú prekonal Gustáv Stibrányi v  dĺžke 847 m v roku 1997. Udalosť bola zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov.

Turisticky atraktívnym je aj okolitá Zádielska planina medzi Zádielskou a Hájskou tiesňavou, typická povrchovými škrapmi, závrtmi a pokrytá pasienkami a krovinami.

Atraktívna je aj 770 metrov vysoká Havrania skala, ktorá sa nachádza severne od Zádielskej chaty, kde  sa nachádza praveké, valom opevnené hradisko, ktoré bolo sídlom ľudu kyjatickej kultúry. Obyvatelia poznali spracovanie železa.

Prístup z Jasova: Jasov - Moldava nad Bodvou -  smer Rožňava : Drienovec - Turňa nad Bodvou - odbočka na Zádiel - Zádielska tiesňava

Blízke,  ale aj vzdialenejšie okolie Jasova poskytuje pre poznávaniachtivých návštevníkov  mnohé a mnohoraké námety - od peších prechádzok a túr, po poznávacie výlety so zameraním na hiostóriu a folklór, až po možnosť návštevy blízkych miest a mestečiek.

Vzhľadom na veľkú pestrosť, ponúkame rozdelenie týchto lokalít do niekoľkých skupín.

• Poznávacie výlety - história, folklór, ktoré nájdete v ponuke Tipy na výlet, a to v lokalitách: 
  Krásna Hôrka, Betliar, Poproč, Rudník, Nováčany, Nižná Myšľa, Turniansky hrad.
• Turistické výstupy a návšteva bežne neprístupnej jaskyne, ktoré sú stredne náročné, a to v lokalitách:
  Krásnohorská jaskyňa, Turniansky hrad, Zlatá Idka - Kojšova hoľa.
• Prechádzkové túry v lokalitách s poznávaním okolitej prírody a prírodných úkazov:
  Zádielska tiesňava, Hájska dolina - Hačava, Šugovská dolina, Štós kúpele, Gejzír v Herľanoch, Bukovec (vodná nádrž s možnosťou kúpania).
• Návšteva mesta - okolité mestá a mestečká ponúkajúce návštevu technických a kultúrnych pamiatok, ale aj možnosť návštevy kultúrnych a športových akcií:
  Košice, Moldava nad Bodvou, Medzev.
• Zimné športy a turistika - okolie Jasova ponúka aj zimné športové vyžitie a zimnú turistiku v lokalitách neďaleko obce:  Košice - Kavečany
  Predná Holica - Jahodná;  Kojšova hoľa - Zlatá Idka

Dobré podmienky pre zimnú turistiku a beh na lyžiach sú v košickom lesoparku, ako aj v Družstevnej pri Hornáde, v Sokoli, ale aj v Štóse a Medzeve, kde je aj lyžiarsky vlek.