Vznik jasovských rybníkov sa datuje do obdobia 15. storočia, kedy prepošt Peter II. vybavil u kráľa Žigmunda nariadenie, ktoré prikazovalo obyvateľom obce povinnú účasť na ich budovaní. Rybníky sú obkolesené listnatými a ihličnatými stromami, ktoré tvoria príjemnú kulisu v zužujúcej sa doline Teplice.

Náučný chodník Jasovská skala patrí medzi okružné, samoobslužné, pešie a krátke trasy, využiteľné na poznávanie hlavne v letnom období. Prechádza chráneným územím v Národnom parku Slovenský kras, Národnej prírodnej rezervácii Jasovské dubiny a na trase sa nachádza aj Národná prírodná pamiatka Jasovská jaskyňa s blízkou národnou kultúrnou pamiatkou premonštrátsky kláštor.

Rok otvorenia: 1989, rok obnovy: 2007
Správca: Štátna ochrana prírody SR - COPK Banská Bystrica, Správa NP Slovenský kras - Brzotín.
Východisko: Jasov - pri Jasovskej jaskyni a smeruje popod Skalu k autocampingu.
Trasa: od jaskyne smerom k jazeru popod Skalu a  okolo kláštorného cintorína po serpentínach starého chodníka cez lesnú časť NPR Jasovské dubiny miernym stúpaním k pozostatkom ochranného valu gotického hradu na Jasovskej skale. Odtiaľ miernym klesaním na lesnú cestu okolo starého kameňolomu k Jasovskej jaskyni.
Dĺžka: 1,5 km s prevýšením 100 m.
Čas prechodu trasy: 2 hodiny
Počet zastávok: 7
Náročnosť terénu: nenáročný až stredne náročný
Nadväznosť na turistický chodník: čiastočne po žltej značke, možnosť napojenia na modrú značku
Zameranie: prírodovedné a historické

Zaujímavosti na trase:

• jasovská jaskyňa - najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku od r. 1846 - Národná prírodná pamiatka,
• barokový premonštrátsky kláštor s kláštornou knižnicou a francúzskou záhradou,
• sústava rybníkov,
• pestrá fauna a flóra

Názvy informačných panelov:

1. Náučný chodník Jasovská skala
2. Lesy
3. Fauna
4. História
5. Geológia a geomorfológia
6. Flóra
7. Jaskyňa

Význam náučných chodníkov

• umožňujú lepšie poznanie prírodného prostredia priamo v "teréne", čo vytvára trvalejší a lepší vzťah k nemu,
• aktivizujú k zvýšenej ochrane prírody a krajiny,
• slúžia k usmernenému pohybu návštevníkov v teréne,
• propagujú prírodné krásy a kultúrnohistorické zaujímavosti krajiny.

Ako sa správať na náučnom chodníku:

• pohybujte sa len po vyznačených cestách a chodníkoch,
• správajte sa ticho a disciplinovane,
• netrhajte  a nepoškodzujte rastliny,
• neničte lesné porasty,
• neklaďte v lese a jeho blízkosti oheň,
• neznehodnocujte prírodné prostredie odpadkami,
• nechytajte, nezabíjajte a neplašte zvieratá,
• dbajte na osobnú bezpečnosť,
• tešte sa zo všetkého, čo vám príroda ponúka.

Rozloha: 35,1 ha

Jasovské dubiny je najstaršou prírodnou rezerváciou na území Slovenského krasu. Bola vyhlásená v roku 1950 na ochranu zachovalých prírodných spoločenstiev miestami prestúpených xerotermnými biotopmi.

Prevažujú  v nej lesné spoločenstvá  bukových dúbrav a dubových bučín  v druhom a treťom lesnom vegetačnom stupni. Vegetáciu územia tvoria zástupcovia  xerotermnej  a  vápenomilnej flóry.

Zo živočíchov sa tu vyskytujú viaceré druhy chrobákov, motýľov a netopierov. Hniezdia tu vzácne druhy vtákov: ďateľ prostredný, ďateľ bielochrbtý, muchárik malý, muchárik bielokrký a iné.

Kontakty

Správca: Ing. Jozef Menda

Adresa: 044 23 Jasov

Telefón: +421/(0)55/ 466 41 65

E-mail: jasovj@ssj.sk

Poloha jaskyne

Jasovská jaskyňa sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na južnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras.

Geológia a geomorfológia jaskyne

Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch bývalým ponorným tokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Z rôznych tvarov riečnej modelácie sú najvýraznejšie stropné korytá. Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a iné formy.

Niekoľko poznatkov  o jaskyni

Patrí medzi 12 sprístupnených jaskýň Slovenska, ktorých ochranu a prevádzku zabezpečuje Správa slovenských jaskýň, ktorej webová stránka podáva dostatok poznatkov a informácií o týchto skvostoch slovenskej prírody.

Jaskyňa je známa:

• výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi (pagodovité stalagmity, stalagnáty, „kamenné“ vodopády, bubny, brčká) a vývojom podzemných priestorov,
• širokým druhovým zastúpením netopierov (zimuje tu až 19 druhov z celkového počtu 24 druhov žijúcich na Slovensku – z nich podkovár južný /Rhinolophus euryale/ v oblasti Jasova dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia.),
• viacerými archeologickými nálezmi,
• zaujímavou históriou (o tom, že jaskyňu poznali už v historických dobách, svedčí aj bratrícky nápis v Husitskej sieni z roku 1452).

Poznámky:

• Pravidelný vstup sa uskutoční pri minimálnom počte 4 osôb.
• Vstupy sa môžu z prevádzkových dôvodov uskutočniť na základe rozhodnutia správcu jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov.
• Mimoriadny vstup sa môže uskutočniť na požiadanie návštevníkov po dohode so správcom jaskyne aj medzi hodinami pravidelných vstupov. Nesmie sa tým narušiť plynulosť prevádzky jaskyne a treba zaplatiť poplatok.

História  jaskyne

Jasovská jaskyňa bola osídlená v neolite (bukovohorská kultúra), bronzovej dobe, halštatskej dobe (staršej železnej dobe) a rímskej dobe. Sporadické archeologické nálezy poukazujú aj na možné osídlenie v paleolite.
Traduje sa, že horné časti jaskyne objavil mních z rádu premonštrátov v Jasove, pričom prvé zmienky o existencii rádu sa viažu na 12. storočie. Obyvatelia obce i kláštora ju využívali ako skrýšu v časoch ohrozenia. V jaskyni sa zachovalo množstvo starých nápisov a kresieb. Nápis z roku 1452 zaznamenáva víťazstvo vojsk Jana Jiskru z Brandýsa. Letopočet 1576 v Dóme netopierov dokladá, že niektoré spodné časti jaskyne boli známe už v 16. storočí. V jaskyni sa našla dýka s cizelovaným ornamentom, ktorá asi pochádza z čias tureckej expanzie. Jaskyňu sprístupnili zásluhou predstaveného rádu premonštrátskych kanonikov v Jasove Alojza Richtera v roku 1846.
V roku 1923 objavili Tigriu chodbu (J. Tenjak, J. Koval), priestory nad Tigrou chodbou (V. Bluma za pomoci A. Štanglera a S. Práta), priestory za Veľkým dómom (J. Zikmund so spolupracovníkmi) a horné poschodie s nápisom z roku 1452 (J. Zikmund).

Jaskyňa bola nanovo otvorená pre verejnosť po úpravách v roku 1924. Jaskyňa je elektricky osvetlená od roku 1926. Klub československých turistov sprístupnil úsek Bludiska v roku 1931 a vyrazil dolný vchod. V roku 1935 sa sprístupnilo horné poschodie s nápisom z roku 1452, vyrazenou štôlňou z Veľkého dómu aj okolie Bieleho dómu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 550 m. z celkovej dĺžky 2811 m.

Výstava vo vstupnom areáli Jasovskej jaskyne

Otvorená od 27. 5. 1997. Skladá sa z dvoch častí. Prvá časť obsahuje informácie o geologických a geomorfologických pomeroch Jasovskej jaskyne a okolia, o formách sintrovej výplne, speleoklimatických a hydrologických pomeroch jaskyne, paleontologických nálezoch a jaskynnej faune. Druhá časť predstavuje ochranu jaskyne v rámci Národnej prírodnej rezervácie Jasovské dubiny v NP Slovenský kras a ozdravovacie speleoklimatické pobyty v jaskyni.

Náučné panely
Správa slovenských jaskýň nainštalovala pri Jasovskej jaskyni panel na ochranu netopierov (1995).

Prístup k jaskyni – autobus, auto

• smer Košice – Šaca – Moldava nad Bodvou – Turňa nad Bodvou –Rožňava: štátna cesta E 571
  pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou odbočiť napravo na cestu č.550, dĺžka trasy Košice – Jasov je 38  km (Moldava nad Bodvou - Jasov 10 km)
• smer Košice – Pereš – Malá Ida – Hodkovce – Jasov:
  odbočka napravo na Jasov pri Pereši cestou č. 548,  dĺžka trasy Košice – Jasov je 29  km
• smer Spišská Nová Ves – Smolník – Štós – Medzev – Jasov:
  štátna cesta č. 548, dĺžka trasy je 83  km
• smer Rožňava – Turňa nad Bodvou – Moldava nad Bodvou – Košice:
  pri čerpacej stanici v Moldave nad Bodvou odbočiť naľavo na cestu č. 550, dĺžka trasy Rožňava – Jasov je 52 km

Národný park Slovenský kras bol vyhlásený v roku 2002 na území bývalej Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Leží v okresoch Rožňava a Košice - okolie. Od roku 1977 prvá biosferická rezervácia na Slovensku.

Rozloha: 34 611 ha
rozloženie v smere sever - juh: 32 km
rozloženie v smere západ - východ: 72 km

Ide o najtypickejšie a najväčšie krasové územie v strednej Európe, ktoré je známe piatimi náhornými planinami (Koniar, Plešivecká, Silická, Zádielska a Jasovská planina), s typickými strmými úbočiami a ostrými hranami, oddelené hlbokými kaňonovitými dolinami - tiesňavy, teda ide o planinový typ krasu.  Je tu množstvo typických povrchových krasových útvarov - škrapy, závrty - niektoré s hĺbkou 5 - 30 m a šírkou až 200 metrov, krasové jamy, prepadliská, krasové chrbty, priehlbne, vyvieračky, ponory, jaskyne s bohatou kvapľovou aj ľadovcovou výzdobou, krasové priepasti (najhlbšou priepasťou Slovenského krasu je Brázda s hĺbkou - 205m a Kunia priepasť - 203m).

Na území národného parku sú vyhlásené národné prírodné rezervácie (napr.: Havrania skala, Hrušovská lesostep, Jasovské dubiny, Kráľova studňa, Drienovecká lesostep, Sokolia skala, Brzotínske skaly, Zádielska tiesňava, ...), prírodné rezervácie, národné prírodné pamiatky, prírodné pamiatky, chránené prírodné výtvory(napr.: Ardovská jaskyňa, Brázda, Diviačia priepasť, Gombasecká jaskyňa, Domica, Milada, Jasovská jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Silická ľadnica, Ochtinská aragonitová jaskyňa. Jaskyňa Domica tvorí najväčší jaskynný systém spolu s jaskyňou Baradla v susednom Maďarsku o dĺžke 2l km.

Najvyšší vrchol územia je Pipítka (1225m).

Jaskynný komplex Slovenského krasu je významný aj z hľadiska početných nálezov pravekého osídlenia - Homo sapiens fossilis na Slovensku, ktorý je ojedinelým nálezom európskeho významu szeletskej kultúry a bukovohorskej kultúry.
Jaskyne Slovenského a Aggtelského krasu, ktorý sa nachádza v Maďarsku, sú zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Slovenský kras sa vyznačuje obrovským množstvom podzemných vôd, ktoré majú veľký význam najmä z vodohospodárskeho hľadiska. Aj z tohoto dôvodu bola časť chráneného územia vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd.

Územie je zaujímavé aj tým, že prakticky neexistuje povrchový odtok vody. Zrážková voda presakuje cez povrchovú vrstvu pôdy a dostáva sa do podzemných dutín a tým sa vytvárajú jaskyne a vznikajú vyvieračky (napr.: Kečovská, Ardovská, Malá studňa, Zádielska, Hučianska, Slavecká).

Na území Slovenského krasu sa nachádzajú mnohé lokality, ktoré sa zaraďujú medzi najdôležitejšie nielen na Slovensku, ale aj na celom území Západných Karpát.
Toto územie patrí medzi botanicky najbohatšie územia v strednej Európe. Najväčší význam majú endemické druhy rumenica turnianska, zvonček tvrdoplodný, kandík psí zub, včelník rakúsky, črievičník papučkový, zbehovec Laxmanov, niektoré vedené aj vo svetovej červenej knihe ohrozených druhov.
Zo živočíchov si  zasluhuje zmienku výskyt endemického slimáka vyvieračiek a prameňov - Sadleriana pannonica, ale aj bohaté zastúpenie jašteríc (jašterica zelená, jašterica múrová) či vtákov (napr.: sokol sťahovavý, sokol rároh, orol krikľavý a i.). V jaskyniach žijú početné kolónie netopierov.

Prírodné krásy okolia obce pútajú návštevníkov a uspokojujú estetické cítenie obyvateľov. Nad obcou sa týči dominanta Jasova - Jasovská skala, ktorá je tvorená z wettersteinských vápencov a tvorí najvýchodnejší výbežok Národného parku Slovenský kras.  V  jej útrobách sa skrývajú prekrásne podzemné výtvory rieky Bodva v piatich úrovniach, s bizarnými kvapľovými útvarmi - stalagmitmi, stalagnátmi i brčkami a sintrovou výzdobou, a to  v Jasovskej jaskyni.