asov leží 28 km západne od Košíc a 9 km severne od Moldavy nad Bodvou. Na jeho katastrálnom území sa stretávajú tri orografické a geologické jednotky. Zo severu je to pás gelnickej jednotky Slovenského rudohoria, zo západnej strany silický príkrov mezozoika Slovenského krasu a z juhovýchodnej strany sem zasahuje výbežok Košickej kotliny vyplnený štrkovou formáciou. Na pravostrannom brehu rieky Bodvy, ktorá Jasovom preteká, sa vypína dominanta kraja - Jasovská skala.

asovská skala je morfologicky výrazný terénny útvar ležiaci na severovýchodnom okraji Jasovskej planiny. Mohutné bralo, rozdelené štyrmi poruchovými zónami na päf rôzne vefkých častí, poposúvaných, poklesnutých alebo vyzdvihnutých proti sebe, sa vypína na sútoku potoka Teplica a rieky Bodvy, v bezprostrednej blízkosti južnej časti Jasova. Masív karbonátov tvoriacich Jasovskú skalu má tvar nepravidelnej kvapky predĺženej v smere SZ-JV. V pôdoryse je Jasovská skala dlhá 500 m, jej šírka sa mení od 60 m na severozápadnom konci skaly na 225 m v strede a 120 m na jej juhovýchodnom konci. Najvyššia časf je v nadmorskej výške 349 m a výškový rozdiel medzi vrcholom skaly a aluviálnou nivou Bodvy je 93 m.

o severnej a severovýchodnej strany je Jasovská skala ohraničená strmými kolmými a previsnutými stenami dosahujúcimi výšku 40 m. Na ich úpätí sú nahromadené sutiny a bloky hornín zrútených zo značne porušených stien systémom dislokácü v smere V-Z, S-J, SV-JZ, SZ-JV. V minulosti bola táto časf skaly, najmä v spodnej polovici, intenzívne modelovaná erozívnou činnostou Bodvy, o čom svedčia početné erózne stopy v stene skaly, a najmä jaskynné priestory, ktoré nesú jasné znaky riečneho pôvodu. Na vhodných miestach, kde boli horniny tektonicky porušené, sa Bodva zahĺbila dovnútra komplexu karbonátov a utvorila rozsiahly jaskynný systém. Aj dva výrazné skalné stupne, ktoré vidiet najmä v oblasti pôvodného vchodu do jaskyne, sú pravdepodobne zvyškami riečnych terás Bodvy. Typické znaky a sedimenty terás sú zotreté dlhodobým intenzívnym krasovým zvetrávaním, denudáciou a nahromadením sutín miestami značných hrúbok. Komplex karbonátov v tejto časti sa stráca v aluviálnych náplavoch Bodvy a Teplice. Tie sú zastúpené náplavovými hlinami aj ílmi a v ich podloží sa vyskytujú štrky a piesky~. Východná čast skaly má svah so sklonom asi 30 - 45,' miestami~ hojne pokrytý sutinou. Svah je narušený lomom, kde sa fažil vápenec, a zosuvom, v nedávnej minulosti aktivovaným a dočasne stabilizovaným. K modelácü tejto časti iste prispela aj rieka Bodva, ktorá tu mala v minulosti nárazový breh.

ápadné a juhozápadné ohraničenie predstavujú zlomy v smere S-J a SZ-JV. Oddeľujú karbonáty silického príkrovu od hornín mladšieho paleozoika Spišsko-gemerského rudohoria. Na ich báze vystupuje súvrstvie tmavých bridlíc, pieskovcov, prachovcov s lokálnymi nepravidelnými polohami zlepencov, ktoré plynule prechádzajú do súvrstvia pestrých brekcü a zlepencov.

lom v smere SZ-JV na vrchole skaly je osobitne výrazný a jeho oblasf ako prirodzená depresia bola prehĺbená na hradnú priekopu a materiál z nej sa použil na stavbu valu opevnenia, ktorý je dodnes vefmi dobre viditefný. Od vrcholovej časti skaly až po túto zlomovú líniu je svah .mierny a na jeho povrchu sa vyvinulo škrapové pole husto zarastené vegetáciou.

ápadné ohraničenie utvára zlom v smere S-J. Jasovská skala tu má strmé kolmé steny. Od úpätia steny až k alúviu Teplice je rozsiahle sutinové pole s množstvom vápencových blokov zrútených zo steny.

omplex karbonátov tvoriacich Jasovskú skalu je zastúpený šiestimi typmi hornín stredného triasu. V podloží podstielajú pravdepodobne celú skalu svetlosivé lavicovité dolomity. Na povrch vystupujú len v severnej časti skaly. V ich polohe je utvorená jaskyňa Kamenná pivnica, ktorá geneticky súvisí so systémom Jasovskej jaskyne. Prevažnú čast Jasovskej skaly tvoria svetlé kalové, organodetritické, ružové a červené hfuznaté vápence s hlavonožcami a wettersteinske vápence. Priestory systému Jasovskej jaskyne sú vyvinuté vo vápencoch steinalmského typu. Ide o vefmi čisté vápence s prímesou dolomitu 3,5%. Farebné žilky, obsahujúce minerály Fe, Mn, AI, V, prezrádzajú infiltráciu zvetranín (typu terra rosa) povrchovými vodami.

ysoká čistota vápencov a ich relatívne vefká porušenost sa stali priaznivými činitefmi pri intenzívnom skrasovatení Jasovskej skaly a utvorení jaskynného systému.