auna Jasovských dubín sa celkove neodlišuje od fauny ostatného územia Slovenského krasu. I keď táto oblasY tvorí jeho východnejší výbežok, živočíšna ríša tu má veľmi bohatú druhovú skladbu. Okolie Jasova je bohaté zvlášf na živočíšstvo lesov. Z mäsožravcov sa tu najčastejšie vyskytuje líška obyčajná (Vulpes vulpes), vzácne stretávame aj mačku divú (Felis silvestris), jazveca obyčajného (Meles meles), kunu lesnú (Martes martes) a lasicu obyčajnú (Mustela nivalis). Vo väčších lesných komplexoch môžeme stretnúf, ale vcelku zriedkavo, rysa ostrovida (Lynx lynx) a ojedinele vlka obyčajného (Canis lupus).

oľovná srstnatá zver je v otvorenej krajine zastúpená hlavne zajacmi a občas sa sem z okolitých lesov zatúlajú srnce a diviaky. V hlbších lesoch žijú jelene. Pred časom do tunajších lesov pokusne vypustili muflóny, ktoré sa tu ale, naštastie pre pôvodnost fauny územia, neudomácnili. Rovnako dopadla snaha o zriadenie obory s danielčou zverou. V súčasnosti pokusy o introdukciu nepôvodných druhov zveri do krajiny, zvlášt do chránených území, zákon o ochrane prírody neumožňuje. Z pofovnej pernatej zveri tu žijú bažanty, jarabice a prepelice.

starších lesných porastoch sú bežne rozšírené veverice. Podľa miestnych obyvateľov ich v poslednom čase pribúda. K stromovým hlodavcom patria aj plchy, u nás pomerne hojné. Sú drobné, so špicatou myšou hlavičkou a huňatým veveričím chvostom. Tu sa vyskytuje pĺšik (ieskový (Muscardius avellanarius) a plch velký (Glis glis). Pre skrytý spôsob života zvyčajne ujdú pozornosti návštevníkov. Inými bežnými hlodavcami v našich lesoch sú hrdziak hörny (Clethrionomys glareolus), piskor obyčajný (Sorex aranea), ryšavka obyčajná (Apodemus silvaticus) a ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis). Hrdziak patrí k hrabošom, má krátky ochlpený chvost. Ryšavky sú myši vyznačujúce sa dlhým lysým chvostom. Živia sa semenami i zelenými častami rastlín.

a večerov a mesačných nocí vídame nehlučne lietajúce netopiere, ktoré strašia poverčivých fudí. Netopiere cez deň odpočívajú v bútľavých stromoch, na povalách a najmä rozsiahle priestory Jasovskej jaskyne sú ich vynikajúcim útulkom. Okolie Jasova obývajú hlavne večernica malá (Pippistrellus pippistrellus), podkovár veľký (Rhinolophus ferrum-eqiunum), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier brvitý (Myotis emarginatus), podkovár južný (Rhinolophus euryale). Okrem nich sa tu v menšom počte vyskytujú aj netopier ostrouchý (Myotis blythi), večernica tmavá (Vespertilio murinus), raniak hrdzavý (Nyctalus noctula), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), ucháč sivý (Plecotus austriacus) a netopier veľkouchý (Myotis bechsteini). Patria k tým ohrozeným živočíchom ktoré chráni zákon.

oblasti Jasova registrujeme pestré zastúpenie dravých vtákov, ktorých, žiaľ, v našej krajine ubúda a niektorým už hrozí i zánik. Dravce sa iba málokedy podarí pozorovat zblízka, väčšinou vídame len ich siluety vznášajúce sa vysoko na oblohe. Sokol myšiar (Falco tinnunculus) a soke~ lastovičiar (Falco subbuteo) majú charakteristické úzke, končisté a dozadu zatočené krídla. Ostatné naše dravce majú krídla široké a prstovito zakončené. Jastrab krahulec (Accipiter nisus) a jastrab veľklí (Accipiter gentilis) sú známi podľa veľmi širokých krídel, vzadu vejárovite zaokrúhlených, a podfa pomerne dlhého rovného chvosta. Ohrozený druh orol krikľavý (Aquila pomarina) má krídla po celej dĺžke rovnako široké a pomerne krátky chvost. Myšiak hőrny (Buteo buteo) má veľmi široké, od polovice sa mierne zužujúce krídla a krátky, široký, na konci rovno utatý chvost.

ariekavé húkanie sov patrí k atmosfére jarných večerov a nocí. Na území Jasova sa vyskytuje sova obyčajná (Strix aluco), myšiarka ušatá (Asio otus) a kuvik obyčajný (Athene noctua). Na neprístupných stenách Jasovskej skaly hniezdi výr skalný (Bubo bubo). Typicky lesným a nočným vtákom je tiež lelek obyčajný (Caprimulgus europaeus). Cez deň odpočíva pritisnutý k vetvám listnatých stromov, kde je prakticky neviditeľný.

ari najznámejším lesným operencom je kukučka obyčajná (Cuculus canorus), ktorej volanie každoročne vítame s radostou ako pozdrav jari. V lese ju spozorujeme zriedkavo. Častejšie ju zbadáme až koncom leta. Výnimočná je tým, že ako jediný vták požiera rôzne chlpaté húsenice.

rítomnosf ďatľov, všeobecne známych ako "lekári lesa", spoľahlivo prezrádza trkotavé klopanie a okrúhle otvory v kmeňoch starých stromov. Stopy po ich činnosti nájdeme hneď v dúbrave vedľa jasovských rybníkov. Často tu vídame ďatľa veľkého (Dendrocopos major) a tesára čierneho (Dryocopus martius). Pri lesných vychádzkach môžeme pozorovaf žlnu zelenú (Picus viridis) a žlnu sivú (Picus canus). Oba druhy sú olivovozelené, s tmavočerveným vrchom hlavy.

a tomto území sú hojne zastúpené aj rôzne spevavce. Najväčšie z nich sú krkavce, lietajúce v značnej výške. Veľkostou a chrapľavým hlasom nezodpovedajú bežným predstavám o spevavcoch, ale pre niektoré morfologické znaky patria do tejto skupiny. Popri drozdovi čiernom (Turdus merula), drozdovi plavom (Turdus philomelos) a kráfovi spevavcov slávikovi obyčajnom (Luscinia megarhynchos) sídli v tunajších lesoch i hrdzavočervená červienka obyčajná (Erithacus rubecula), pestrými farbami hýriaci stehlík obyčajný (Carduelis carduelis) a červenohnedá pinka obyčajná (Fringilla coelebs). Na cestách a pri vodách istotne uvidíme trasochvosta bieleho (Motacilla alba). Pomerne veľa je aj sýkoriek, ktoré najmä v zime zaletujú až do I'udských sídlisk spolu s brhlíkom obyčajným (Sitta europaea).

otvorenej krajine nechýbajú ani všadeprítomné vrabce. Blízko I'udských sídiel sa zdržiava známy vrabec domový (Passer domesticus). Na poliach a v záhradách žije o niečo menší vrabec pofný (Passer montanus). Poznáme ho podľa čokoládovohnedého temena a čiernej škvrny na líci.

rozsiahlych dubových a hrabových lesoch nájdeme glezga obyčajného (Coccothraustes coccothraustes), sojku obyčajnú (Garrulus glandarius) a vzácneho bociana čierneho (Ciconia nigra). Popri potoku a v hustých kroviskách hniezdia vodnár obyčajný (Cinclus cinclus) a oriešok obyčajný (Troglodytes troglodytes).

alšími predstaviteľmi vertebratofauny sú plazy. Na teplých vyhriatych svahoch na východnom úbočí Jasovskej skaly žije naša najväčšia jašterica - jašterica zelená (Lacerta viridis), vyznačujúca sa pohlavným dimorfizmom. Hlavne v období párenia sú samce nádherne žltozeleno a jasnomodro sfarbené. Podobné biotopy obýva aj ovefa menšia jašterica múrová (Lacerta muralis). Skoro všade na trávnatých a kamenistých plochách nájdeme vrtkú jaštericu obyčajnú (Lacerta agilis). S obľubou sa vyhrieva na prudkom slnku. Samčekovia sú pekne zelení, samičky nenápadne hnedé. Všetky druhy jašteríc sú u nás zákonom chránené!

hadov treba spomenút užovku obyčajnú (Natrix natrix), ktorú stretávame v okolí jasovských jazier a na svetlých krovinatých miestach. Poznáme ju podfa nápadných svetlých polmesiačikov za hlavou. Užovka obľubuje vlhké stanovištia a korisf prenasleduje aj vo vode. Vie dobre plávaf, úspešne poľuje na drobné rybky a žaby. Vzácnejšia užovka hladká (Coronella austriaca) je predstavitefom skalných biotopov. Na slnečných trávnatých či kamenistých svahoch môžeme ojedinele zbadat nášho jediného jedovatého plaza, .vretenicu obyčajnú (Vipera berus). Bezpečne ju poznáme podfa kfukatej čiary na chrbte. Pri troche pozornosti nie sú vretenice nebezpečné, neslobodno ich však dráždit. Neprenasledujme ich, sú užitočné hlavne požieraním drobných hlodavcov.

bojživelníky sú neoddeliteľnou súčastou vertebratofauny. Vo vlhkých lesoch, najmä za daždivého počasia, sa stretávame s nápadne sfarbenou salamandrou škvrnitou (Salamandra salamandra) a ropuchou obyčajnou (Bufo bufo). V potoku a jazerách sú početné exempláre skokana hnedého (Rana temporaria), kunky žltobruchej (Bombina variegata) a na okolitých porastoch aj rosničky zelenej (Hyla arborea).

d začiatku jari až do nástupu leta môžeme v rybníkoch pozorovaf mloka velkého (Triturus cristatus). Ťarbavo lezie po dne a občas lenivo vypláva i ku hladine, aby sa nadýchal. Mlok je u nás čoraz zriedkavejší a na mnohých miestach už vyhynul, preto je chránený.

bohatej skupiny hmyzu je početné druhové zastúpenie vážok v okolí vodných biotopov. Charakteristickú, pestrú zložku fauny tvoria motýle. Na vlhkých močaristých lúkach poletujú nádherne sa lesknúce ohniváčiky veľké (Lycaena dispar) a ohniváčiky zlatobyľové (Lycaena virgaureae). Okolie lesných ciest a turistických chát cez letné horúčavy zdobia vzácne bielopásovce topoľové (Limenitis populi), dúhovce väčšie (Apatura iris) a dúhovce menšie (Apatura ilia). Na lúkach a na okrajoch lesa na jar vídat vidlochvosta ovocného (Papilio podalirius), žltáčika rešetliakového (Gonopterix rhamni), mlynárika žeruchového (Athocharis cardamines) a ďalšie. Z pavúkov sa tu vyskytuje križiak obyčajný (Araneus diadematus) a vzácne aj križiak pásavý (Argiope Bruennichi). V čistovodných potokoch sa stretávame ešte so vzácnymi riečnymi rakmi (Astacus fluviatilis).