achádza sa na juhovýchodnom svahu jasovského brala v severovýchodnom výbežku Jasovskej planiny, nad obcou Jasov. Jaskyňu ako prvú na Slovensku širšej verejnosti sprístupnil Rád jasovských premonštrátov už v roku 1846 s časfou dovtedy známych priestorov v dĺžke asi 250 m. Prieskumom, ktorý v rokoch 1923-1925 urobila skupina dobrovofníkov pod vedením Ing. J. Zikmunda, sa začala písať nová kapitola jaskyne. Boli objavené nové priestory s veľmi cennými historickými a archeologickými nálezmi. Novoobjavené priestory boli sprístupnené aj so zabudovaným elektrickým osvetlením v roku 1924.

elková dĺžka jaskyne je 2 800 metrov a z toho 980 m tvorí sprístupnený okruh pre verejnosť. Jaskyňa bola známa už v staršej dobe kamennej - paleolite, o čom svedčia nálezy kamenných nástrojov. Osídlená bola tiež v neolite (mladšej dobe kamennej), čo potvrdzujú črepy bukovohorskej keramiky, ako aj v dobe bronzovej (pilinská kultúra) a železnej, čo zas dokazujú nálezy halštatské (kyjatická kultúra) i laténske. Využívali ju aj v dobe rímskej, slovanskej i v stredoveku.

svetlých a tmavých vápencoch stredného triasu jaskyňu utvorili podzemné toky riečok Bodvy a Teplice. Je charakteristická zvislou členitosYou a postupným zahlbovaním koryta Bodvy, čím vzniklo 5 jaskynných úrovní navzájom pospájaných komínmi. Okrem nich tu nachádzame početné evorzné priehlbne a meandrovité (povalové) korytá, často zdobené množstvom kvapľov a sintrovými povlakmi. Staršie podzemné priestory jaskyne bohato zdobia stalagmity, stalaktity, stalagnáty a mohutné pagody rôzneho tvaru a zafarbenia.

ajstaršou časťou jaskyne je Starý dóm (60 m dlhý, 30 m široký a 10 m vysoký) s mohutným stalagnatom vysokým 6 m, ktorý má pri základni priemer vyše 8 m a obvod 28 m. Najväčšou zaujímavosYou je Dóm netopierov. V zime sa totiž stáva ich príbytkom. Na Slovensku žije 24 rôznych druhov netopierov a v jaskyni, podľa posledného prieskumu, prebýva z nich polovica. PozornosY si zaslúžia i ostatné priestory ako Jedáleň, z ktorej bol pôvodný vstup do jaskyne a Repászkeho sieň, čo je časY dnešnej vstupnej chodby, ústiacej do Starého dómu. Pozoruhodnosfou je tu aj historický nápis na stene v Husitskej sieni napísaný mastným uhlíkom. Gotickým písmom je zaznamenané víYazstvo Jana Jiskru z Brandýsa nad vojskom Jána Hunyadyho v bitke pri Lučenci v roku 1452.

elatívna vlhkosť jaskyne, ktorá sa pohybuje okolo 98%, a superčistý vzduch sú ideálnymi podmienkami na liečenie rôznych alergü a astmy, hlavne u detí. Preto sa v priestoroch jaskyne prevádza liečba metódou speleoterapie.

askyňa vyniká nielen krásou prírodných výtvorov, ale aj vzácnymi historickými, archeologickými a paleontologickými nálezmi ako nemý svedok vývoja fudskej spoločnosti od praveku až po stredovek.