eľká časť územia lesného hospodárskeho celku Jasov je od roku 1973 súčastou Chránenej krajinnej oblasti Slovenský kras. Jej celková výmera je 74 000 ha. Zlúčením prírodných hodnőt tejto oblasti vznikol územný celok s vyššou hodnotou prírodného potenciálu krajiny - Národná prírodná rezervácia Jasovské dubiny. Predstavuje pôvodný vzrastlý porast duba zimného s bohatým fytogenetickým teplomilným spoločenstvom na karbonátoch. V rámci tohto celku patrí osobitné postavenie Chránenému prírodnému výtvoru Jasovská jaskyňa.

e to najväčšie a najtypickejšie územie s výskytom planinového krasu v strednej Európe. Preto ho v roku 1977 UNESCO vyhlásilo za biosférickú rezerváciu.

činkom eróznych činiteľov vznikol typický krasový reliéf so strmými úbočiami a ostrými hranami. Oblast predstavuje sústavu náhorných planín sklonených na juh, od seba oddelených kaňonmi. Pozostáva z planín Silickej, Plešivskej, Koniara, Horného vrchu, Dolného vrchu, Zádielskej, Jasovskej a Borčianskej. Sú tu vyvinuté povrchové i podzemné krasové fenomény, ktoré na území SR nemajú obdobu. Jaskynné priestory sú jedinečné svojou kvapfovou výzdobou a podzemnými tokmi. Sprístupnené sú jaskyne Domica, Gombasecká a Ochtinská aragonitová jaskyňa a v najvýchodnejšej časti Jasovská jaskyňa.

aximálna dĺžka územia Slovenského krasu v smere západ-východ je 72 km a šírka v smere sever-juh 32 km. Najvyšším bodom je Pipitka 1 225 m, najnižší bod leží vo výške 190 m východne od Veľkého rybníka pri obci Hrhov.

zemie CHKO je prevažne lesnaté. Z pôvodných lesov sa doteraz zachovali porasty s výskytom duba plstnatého na južných svahoch a bučín na severných úbočiach. Planiny sú porastené dubovohrabovými lesmi a v sutinách sú typické drieňové porasty.

laniny sa využívajú hlavne na pasenie oviec. Územie má aj významné vodozberné postavenie. Je infiltračnou oblasťou pre vodný zdroj obce. V lesných porastoch, ktoré sú súčasfou chránených území, sa hospodári v súčinnosti s orgánmi ochrany prírody.