ýjav nad svätyňou znázorňuje jeho Narodenie. Je situováný do stredu iluzívnej architektúry m7c, pilierov a váz. Sv. Ján Krstiteľ pochádzal z rodiny židovského kňaza Zachariáša a zbožnej Alžbety, ktorá otehotnela až vtedy, keď sa Zachariášovi zjavil archanjel Gabriel a zvestoval mu narodenie syna Jána. Nechcel tomu uverif, preto onemel až do synovho krstu. Medzi postavami rozoznávame sv. Alžbetu biblickú s diefafom v náručí a sv. Zachariáša, ktorý drží v rukách tabufu s nápisom: "Nomen eius loannes est" ("Ján sa bude volaf").

aľba na druhej klenbe lode má dve tematické časti. Pravá strana kompozície znázorňuje Vraždenie neviniatok - matky nariekajúce nad telami zavraždených dietok. Výjav na favej strane predstavuje Útek do púšte, časť novozákonného apokryfu, podI'a ktorého sa utekajúcej Alžbete s dietafom otvorila skala, kam sa ukryli. (Novozákonné apokryfy sú legendárne spisy napodobňujúce spisy nového zákona.)

tretom klenbovom poli lode Kracker umiestnil najrozsiahlejšiu kompozíciu - Kázanie v púšti. Uprostred vidíme sv. Jána Krstiteľa s rukou ukazujúcou na prichádzajúceho Krista, obklopeného svätožiarou. Hovorí: "Ecce Agnus Dei qui tollit peccata mundi" - "Hfa, baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta." Okolo neho sú rozmiestnené skupiny stojacich a sediacich postáv v dobových odevoch. Muž sediaci na kameni oproti sv. Jánovi Krstitefovi je portrét samotného maliara J. L. Krackera v odeve nemeckého feudála zo stredoveku. Svojím oblečením sa vymyká z tejto fresky. V štyroch rohoch sa nachádzajú evanjelisti so svojimi atribútmi: v prednom favom rohu je sv. Matúš s atribútom, ktorým je človek-anjel, v prednom pravom rohu sv. Marek s levom, v zadnom I'avom rohu sv. Lukáš s býkom a v pravom sv. Ján s orlom.

a štvrtom klenbovom poli je výjav znázorňujúci Sťatie sv. Jána Krstiteľa. Tento príbeh Biblia opisuje takto: Herodes si vzal za ženu Herodiadu - manželku svojho brata Filipa. Ján mu to vytýkal. Herodias bola plná zlosti proti Jánovi; rada by ho zbavila života, ale nemohla. Herodes sa Jána bál, pretože vedel, že je to muž spravodlivý a čestný. Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu.

Na nej tancovala dcéra Herodiady - Salome, ktorá sa Herodesovi zapáčila, a preto jej povedal: "Dám ti, čo si budeš priaf, hoci aj polovicu kráfovstva." Matka jej povedala, aby požiadala o hlavu Jána Krstiteľa. Kráľa to vefmi zarmútilo, ale pretože dal svoje slovo pred spolustolovníkmi, poslal kata s príkazom priniest Jánovu hlávu, čo je áj ústredným motívom výjavu. Kat má v I'avej ruke sfatú hlavu' sv: Jána Krstiteľa a kladie ju na misu, ktorú drží Salome. Kompozíciu dotvárajú dvaja žoldnieri s kopijami. Výjav lemuje ornamentálna dekorácia.

ompozícia na poslednej klenbe, Nebeský koncert, znázorňuje sv. Cecíliu, hrajúcu na organe, obkolesenú skupinou anjelov s rozličnými hudobnými nástrojmi. Priestor lemuje iluzívna architektúra s pilastrami, ukončenými výrazne tvarovanými prelamovanými rokokovými rímsami, vázami a nikami. Medziklenbové pásy sú zdobené dekoratívnou mafbou, v ktorej prevažuje motív mriežky a akantu. Na medziklenbovom páse, medzi klenbou svätyne a prvej klenby lode, je na západnej strane vyobrazená postava Ecclésie (Cirkvi) s kalichom, tiarou a krížom. Na východnej strane je postava starozákonného proroka s desiatimi božími prikázaniami. Medziklenbové pásy, rozdefujúce tretiu a štvrtú klenbu lode, zdobia postavy prorokov.