rvá stavba kláštora premonštrátov v Jasove (asi z roku 1228) bola pravdepodobne drevená. Románska kamenná stavba, ktorú začali stavat za Kolomana, ešte nebola v období tatárskeho vpádu (1241-1242) dokončená. V rokoch 1421-1436 gotický kláštor prestavali na opevnený hradný kláštor. Po opakovaných pohromách bol v 2. polovici 15. storočia a v rokoch 1687-1699 rekonštruovaný. Jasovská pevnosY bola v jadre gotická, s menšími renesančno-barokovými fortifikačnými úpravami. Koncom štyridsiatych rokov 18. storočia za prepošta Sauberera bola zbúraná, aby uvoľnila miesto veľkolepému projektu neskorobarokového kláštorného komplexu. Na základe podobnosti jasovského kláštora s rakúskou barokovou sakrálnou architektúrou, s jej charakteristickými prvkami - harmónia, symetria, dekoratívnosY - sa usudzuje, že autorom projektu jasovského kláštora s kostolom sv. Jána Krstiteľa bol viedenský architekt Anton Pilgram. Táto krásna a dôstojná stavba, citlivo vsadená do nádherného prírodného prostredia, je jednou z našich najcennejších barokových architektonických pamiatok.

bdĺžnikový pôdorys zahŕňa dve symetricky situované dvojpodlažné budovy, ležiace po stranách centrálneho jednoloďového kostola s dvojvežovým priečelím. Pravé krídlo sa nazýva konvent, ľavé prelatúra. V oboch krídlach sú uzavreté rajské dvory štvorcového pôdorysu, ktoré kedysi slúžili tiež ako meditačná záhrada. Fasády sú zvýraznené nárožnými vežami s manzardovou strechou a členené pravidelným rytmom okien, prerušovaným rizalitmi. Tie sú ukončené štítmi s freskami symbolov cirkvi a oddanosti kláštora panovníkovi. V predĺženej hlavnej osi kostola je umiestnená kláštorná knižnica, z vonkajšej strany zvýraznená rizalitom, zvýšeným o jedno podlažie. Zaujímavostou kláštora je, že má 365 okien, 12 veľkých komínov a 4 vstupné brány. Výkonným staviteľom bol Anton Salzgeber; pôvodom z Tirolska, ktorý po dokončení jasovskej kláštornej budovy požiadal o občianstvo v Košiciach. Vnútorná architektúra kostola je riešená v zmysle barokovej dekoratívnosti s jednotným vybavením. Ornamentálnu štukatúru, architektonickú plastiku a mramorovanie kostola vytvoril Ján Hennevogel. Pravdepodobne od neho sú aj sochy sv. Štefana a sv. Ladislava, umiestnené vo výklenkoch stredného rizalitu štítového priečelia kostola. 0 tomto precíznom remeselníkovi nemáme takmer žiadne informácie. Jeho práce harmonicky zjednocujú maliarske a sochárske diela dvoch najvýznamnejších tvorcov výzdoby jasovského kláštorného komplexu, maliara Jána Lukáša Krackera a sochára Jána Antona Kraussa. Konsekrácia kostola sv. Jána Krstiteľa sa konala v roku 1766. V tom čase bola už pravdepodobne hotová celá stavba kláštora.

án Lukáš Kracker sa narodil 3. marca 1717 vo Viedni. Jeho otec, sochár, bol synom známeho viedenského sochára Tobiáša Krackera, blízkeho spolupracovníka významného barokového stavitefa Jána Lukáša Hildebrandta. J. L. Kracker sa stal pokračovatefom rodinnej tradície, i keď jeho umelecký záujem smeroval k maliarstvu. Po štúdiu na výtvarnej akadémü vo Viedni spolupracoval s brnianskym maliarom Tadeášom Rotterom. S jeho prácami sa stretávame na viacerých miestach v Čechách a na Morave, na Slovensku i v Madarsku. Za najrozsiahlejšiu z nich je považovaná Apoteóza sv. Mikuláša na klenbách kostola sv. Mikuláša v Prahe, ktorú namafoval v rokoch 1760-1761. Do Jasova prišiel Kracker v roku 1761, pravdepodobne na odporúčanie premonštrátov z Louckého kláštora pri Znojme, ktorí jeho prácu dobre poznali. Prepošt Ondrej Sauberer ho poveril nielen maliarskou výzdobou kostola sv. Jána Krstiteľa, ale aj malbou klenby knižnice, reprezentačných priestorov prelatúry a tympanónov novovybudovanej budovy kláštora. Kracker v rokoch 1762-1765 vytvoril jedno z najvýznamnejších barokových maliarskych diel v Európe, patriace k skvostom nášho kultúrneho dedičstva.

án Anton Krauss (1728-1795) prišiel do Jasova spolu s J. L. Krackerom. V šesfdesiatych rokoch 18. storočia sa tu natrvalo usadil a s jeho sochárskou tvorbou sa stretávame na viacerých miestach okolia Košíc (Vyšný Medzev, Rudník, Zlatá Idka, Opátka, atd.). Spolu s Krackerom sa podiePal na výzdobe hlavného oltára kostola v Jágri. Ich prvým spoločným dielom bola výzdoba kostola sv. Jána Krstitefa v Jasove. Je to zároveň najvýznamnejšie dielo tohto mimoriadne nadaného sochára (figurálne plastiky na jednotlivých oltároch, konzolách a nikách). Interiér kostola zafudnil milými, bacufatými, rozihranými postavami puttov, ktoré dodávajú kostolu akúsi nadprirodzenú a predsa fudskú dimenziu.